Lucka
Meno svetla, svetlo pre nás.
V každej tme si dokázala zažiariť,
Svojou – silou, motiváciou, odvahou, empatiou.
Svojim humorom a zapálením.
Hlas sa jej zvýšil, len keď sa smiala.
Inak nás ním upokojovala.
Boli sme bližšie k slnku, v Chorvátsku.
Po únave dňa, keď každý z nás šiel radšej spať,
V energii večera si tancom radosť pretvorila.
Ráno si ťažila krásu morského dna.
Len nohy ti vždy trčali z vĺn
A v rukách mušle.
Ty si nás vždy podržala
a my ťa teraz podržíme v spomienkach.
Sofia
Anjel s ľudskou tvárou.
S veľkým srdcom pre nás.
Dobrotou.
Milosťou.
Láskou.
Žena smejúca sa očami,
Krehká a čistá sťa biela ľalia,
Jak ľalia medzi tŕním je naša priateľka medzi dievčencami.
Očarila si naše srdcia sestrička naša,
nevesta, očarila si naše srdce jediným pohľadom svojich očí.
Celá si krásna, priateľka naša...
Vždy, keď budeme spievať chválospevy,
pripájaj sa k nám.
Katka
náš kvet, ktorý je už krok pred nami, no stále s nami.
Kvet, ktorý nám vždy vyčaril úsmev na tvári.
Jej prítomnosťou sme aj my rozkvitali
a jej ochotou sme sa stále obohacovali.
Jednoduchosť, v ktorej sa skrývala,
tvorila najväčšiu krásu jej duše a srdca.
Pre mnohých z nás si bola ako sestra.
V očiach milovaných krpcov bola ako matka, ktorá vedela vnímať ich svet.
Bola pre nich tou, ktorá ich zodvihla v každom momente strávenom s nimi.
Jej prítomnosť bola ako tichý sľub ochrany.
Dnes si nás triedny anjel strážny.
Milované
Neostala po vás prázdnota
Len miesto, ktoré je vďaka vám plné...
A zvyšok nechávame na Boha
Nech sa o nás postará podľa svojho plánu.
Lucka, Sofia, Katka – rozprestrite krídla a odleťte, kam vás Boh bude viesť.
Ľúbime Vás!
Monika Tomusová