Keď sa niekoľkomesačné očakávania nielen splnia, ale dokonca prekonajú, nájsť slová na opísanie atmosféry nie je celkom jednoduché.  Úsmevy však vraveli za všetko. More si nás zlákalo svojou nevyspytateľnosťou. Bolo pokojné a divoké zároveň. Pri dlhšom pohľade sme sa dokázali stratiť  v jeho vlnkách, neskôr aj vlnách. Možno doslova, pretože najobľúbenejšou činnosťou sa stalo skákanie.  Ako inak. Aj čerství dospeláci sú vo vnútri stále deťmi.

Výlet loďou na ostrov Brač, návšteva mestečka Omiš boli naše prvé zastávky ďalej od pláže. Púť do Medžugoria sa niesla v posolstve pokoja. Popri zábave sme mali možnosť uvedomiť si, že môžeme byť svetlom a soľou.  Svoj pokoj roznášame do svojich rodín, škôl, tried aj priateľstiev.

Videli sme aj miestnu históriu očami kňaza, ktorý po prvotnom šoku z nášho nevhodného oblečenia privítal turistov vo svojom kostole a ukázal tak starším veriacim, že mladá generácie nie je len stratená a stále nesie nádej. My sme zas videli, že omša v chorvátčine nie je až taká odlišná, ak máme spoločného Otca.

V závere týždňa sme navštívili mesto Split, ktoré niektorí prešli naozaj takmer celé, keďže sa vybrali do od historického centra takmer hodinu chôdze vzdialeného „mekáča“. Veď viete, že hlad je silný poháňací motor. So Splitom sme sa rozlúčili v Diokleciánovom paláci, kde sme si zatancovali pri živej hudbe.

A čo by to bol za výlet, keby z neho neboli vtipné historky.  Príbeh o tom, ako sa Jožko skamarátil s ježkom, rozhodne vyhráva prvé miesto. Týždeň nám však ubehol rýchlejšie, ako by sme chceli, a tak sme sa v piatok snažili uprosiť slnko, aby nás ešte obdarilo lúčmi a začali si baliť kufre. Vracali sme sa domov, šťastní, unavení, opálení aj spálení, s naplnenými očakávaniami, mobilmi plnými fotiek, vreckami spomienok a kuframi napchatými suvenírmi v podobe špinavých vecí . :)

Ostáva nám len povedať – ďakujeme. Ďakujeme, že ste to nevzdali  a k moru sme sa odcestovali. Ďakujeme, že ste nám umožnili ukončiť tretí ročník tým najlepším spôsobom.  Ďakujeme za pokoj, ktorý sme si načerpali. Všetky chvíle boli perfektné a môžeme aj vďaka nim úspešne ukončiť školský rok a do prázdnin vykročiť tou správnou nohou.  

Klaudia Rybovičová